Osobnosti

Ján Francisci-Rimavský – kapitán slovenských dobrovoľníkov

Ján Francisci Rimavský – národovec, básnik, politik, kapitán slovenských dobrovoľníkov

Francisci býval prezentovaný aj ako ideál štúrovských cností. Bol veľmi aktívnym a všestranným človekom. Bol básnikom, publicistom, redaktorom, prekladateľom, zberateľom ľudovej slovesnosti, vydavateľom, pedagógom a organizátorom mládeže, revolucionárom, podnikateľom, politikom. Inicioval, pripravil a podieľal sa na azda všetkých významnejších národných podujatiach, založil rôzne organizácie, noviny a časopisy. K menu si v roku 1840 pripojil ešte pseudonym Rimavský podľa rieky Rimavy, ktorá preteká cez jeho rodnú Hnúšťu, na brehu ktorej, ako sám opisuje, sa narodil. V čase štúdií roku 1836 prijal ďalšie meno – Vratislav. Meno si vyžreboval, bol to zvyk študentov Slovenského ústavu v Levoči, ktorí si k svojmu menu pridávali ešte jedno historické slovanské meno. Najprv mu síce žreb prihral meno Svätopluk, ale ako uvádza vo svojom životopise – nemal tú drzosť osvojením si mena zneuctiť pamiatku kráľa, a tak si vytiahol druhé meno – Vratislav.

V roku 1848 bol zatknutý. Väznený bol v žalároch v Pešti a Plešivci. Bolo mu kladené za vinu, že sa chce pripojiť k povstaniu, ktoré viedol Štúr a Hurban, na ktorých už vtedy bol vydaný zatykač. Francisci očakával trest smrti, obvinili ho za buričstvo a vlastizradu a spolu s ním aj Štefana Marka Daxnera a Michala Bukulínyho. Krátko pred očakávanou popravou napísal báseň traja sokolíci. Následne vo svojich spomienkach píše:

„Dňa 6. novembra mala byť sčiastky očakávaná, sčiastky s ustrnutím obávaná exekúcia štatariálneho výroku. Národa i zo slovenských i z maďarských strán stolice bolo veľmi veľké množstvo. Na dvore boli postavené dva rady gardy, pomedzi ktoré nás veľkým dvorom mali viesť zo zadnej budovy stoličného domu do prednej, kde náhly súd zasadal; ku mne prišiel hajdúch-temničiar a s farizejsky skrúšenou tvárou mi povedal: „Prosím za odpustenie, ak by som nebol tak slúžil, ako ste si boli žiadali. Ináče nech Pán Boh bude milostivý vašej úbohej duši“. I vyviedol ma na dvor. Na dvore už stáli v tomto rade jeden za druhým: Daniel Lojko s holou, v Plešivci ošedivenou hlavou, potom môj brat Karol Francisci, Michal Bakulíny, Štefan Daxner a za týmto postavili mňa. Za každým nasledovali po dvaja hajdúsi v celej paráde a s nasadenými bodákmi na puškách. Moja utrápená matka, ktorá už ani sĺz nemala, dívala sa na náš pochod pred náhly súd. Bola so sebou doniesla koniec plátna, že nás obesených dá posnímať a tým plátnom pozakrúcaných pochovať.“

Poprava sa však nakoniec nekonala, pretože ich v roku 1849 oslobodila Windischgrätzova armáda. Okamžite sa stal kapitánom slovenských dobrovoľníkov a neskôr veliteľom celého slovenského dobrovoľníckeho zboru.

V rokoch 1853-1859 pracoval ako župný komisár, od roku 1860 sa stal radcom kráľovskej miestodržiteľskej rady a v rokoch 1864-1865 – bol županom Liptovskej stolice,

V roku 1905 zomiera ako 83 ročný v meste Martin, kde je aj pochovaný na Národnom cintoríne.

Jeho starší syn, ktorý bol hudobný skladateľ, zomrel v Clevlande v USA, kam sa odsťahoval v roku 1886, druhý syn žil od roku 1878 v Rusku, kde pracoval ako učiteľ. Dcéra mu zomiera už ako 24 ročná, manželka ako 44 ročná. Mal 3 vnukov a 2 vnučky, jeden z vnukov padol v boji počas prvej svetovej vojny, druhý bol ranený a stal sa členom elitnej „Eskadry vozdušných koroblej“. Mal dvoch pravnukov, dvoch prapravnukov a momentálne z jeho línie ešte má dvoch žijúcich praprapravnukov Gleba a Timura Francisci žijúcich v Lotyšsku – približne štyridsiatnici.

Hoj traja sokoli! či vám žiaľ za svetom?
Za svetom nie, ale za slobodným letom.

Hoj traja sokoli! žiaľ vám za životom?
Žiaľ, že sa neskončil v blesku a s rachotom.

Hoj traja sokoli! či vás smrť nedesí?
Nedesí, nedesí, ale sa nám hnusí.

Lepšie by nám bolo a krajšie pristalo
mrieť v boji za voľnosť, ale nás sklamalo.

Hoj traja sokoli! či váš hrob hlboký?
Nie je tak hlboký, ako je vysoký.

Hoj traja sokoli! ktože oplače vás?
Príval sa zacedí, ten bude plakať nás.

Hoj traja sokoli! kto vám bude spievať?
Víchor bude skučať a žiale rozvievať.

Hoj traja sokoli! ktože vás pochráni?
Vrany s vetrom, keď nás roznosia po stráni.

Hoj traja sokoli! kto pomstí smrť vašu?
Svedomie a Pán Boh, čo zná krivdu našu.